Abstract
Proper names are a relatively stable part of the cultural landscape and cultural traditions that were shaped for decades and centuries. They reflect cultural and social development, the development of spiritual culture, ethnic conditions and relations, language and dialects. This study addresses proper names as psycholinguistic and sociolinguistic elements whose formation and behavior are connected to the onymic space as well as its users. The author presents some circumstances affecting the common cultural values of proper names from the developmental aspect. The cultural and historical value of proper names is evaluated in relation to the objects motivating the names, and their significance to the name-givers. The language competencies of the society, and the modus operandi of proper names are also taken into account in the evaluation. Such values are reflected even in the current use of proper names and the relations of the community to them. The proper name represents the human connection to the place where an individual lives, it is an expression of this relationship and thus presents a peculiar anthropological phenomenon. It is important from the bottom-up perspective of users of the proper name within a regional onymic system. This study addresses the types of changes in oykonyms influenced by political and social changes and their impact on the social value of a proper name, its functions, motivational and communication potential of unofficial historical names. The author understands the proper name as part of tradition, culture and universal human heritage.
References
Bachelard, G. (1990). Poetika priestoru. Prel. M. Bartko. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
Blanár, V. (1996). Teória vlastného mena. Status, organizácia a fungovanie v spoločenskej komunikácii. Bratislava: Veda.
CDSl. — Marsina, R. (red.). (1971). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. T. I.: 805–1235. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
Marsina, R. (red.) (1971). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Tomus II.: 1235–1260. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
David, J. (red.). (2016). Toponyma: kulturní dědictví a paměť míst. Ostrava: Ostravská univerzita.
David, J.–Mácha, P. (2014). Názvy míst: paměť, identita, kulturní dědictví. Brno–Ostrava: Host–Ostravská univerzita.
Hladký, J. (2010). Onomasticko-historické kontexty lokality Stará dedina. Slovenská reč, 4–5, s. 298–304.
Krajčovič, R. (1965). Z historickej typológie služobníckych osadných názvov v Podunajsku. In: P. Ratkoš (red.), O počiatkoch slovenských dejín: Zborník materiálov z konferencie o počiatkoch feudalizmu na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, s. 205–250.
Krajčovič, R. (1990). Z regionálneho výskumu slovenskej ojkonymickej lexiky. In: Zbornik Filozofickej fakulty Univerzity Komenkého. Philologica, 38, s. 42–58.
Krajčovič, R. (2005). Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest. Bratislava: Literárne a informačné centrum.
Krško, J. (2001). Terénne názvy z Muránskej doliny. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela.
Majtán, M. (1972). Názvy obcí Slovenskej republiky za ostatných dvesto rokov. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.
Majtán, M. (1979). Toponymum a onymická situácia. Jazykovedný časopis, s. 40–42.
Majtán, M. (1996). Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava: Veda.
Majtán, M. (1998). Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773–1997. Bratislava: Veda.
Stanislav, J. (1999). Slovenský juh v stredoveku, I. Bratislava: Národné literárne centrum.
Stanislav, J. (2004). Slovenský juh v stredoveku, II. Bratislava: Literárne informačné centrum.
Varsik, B. (1984). Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda.